História lyžiarstva na Slovensku

Prvé lyže priviezol do V. Tatier lekárnik Karol Cornides z Nórska v roku 1865 (Tatranské noviny 1960). Prvým užívateľom lyží bol Dr. Mikuláš Szontagh, ktorý si  v roku 1876 priviezol tiež jeden pár lyží opäť z Nórska. V tom istom čase knieža Hohenlohe dal príkaz, aby Karol Kremer vystrojil horárov v Javorine lyžami. Horári ich používali pri vykonávaní svojej každodennej práce.

Medzi prvých, ktorí používali lyže k vysokohorskej turistike patrili budapeštianski turisti, návštevníci Tatier. Boli to : M. Belay, K. Demey, a K. Follert. K nim patril aj banskoštiavnický lekár Edmund Téry. Všetci boli členmi Uhorsko-Karpatského spolku MKE. Tento spolok bol prvým turistickým spolkom na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Založený bol v roku 1873 kežmarskými lyceálnymi profesormi, ktorých predchodcovia boli organizátormi prvých horolezeckých výprav. Do tej istej doby spadajú aj začiatky horského lyžovania na poľskej strane Tatier. Prví na lyžiach sa objavili v roku 1894 Barabász a J. Fischer. Spolu podnikali zimné lyžiarske túry k Czarnemu stawu. Prvou obeťou bielej smrti bol v roku 1908 pod Malym Koščelom lyžiar, hudobný skladateľ Miečislaw Karlowicz.

Od konca 19 storočia sa rozšírilo lyžovanie po oboch stranách Tatier. Z dokumentov vieme, že v r. 1902 Peter Harvaš prešiel zo Štrbského Plesa na Ostrvu, Sedielko, Krátku; v r.1903 vystúpili Karol Englisch, Karol Jordan a Stanislav Barabáš na sedlo pod Kopu Kondracku; v r. 1905 Ján Hansen, nórsky lyžiar a cvičiteľ, podnikol výstup na lyžiach na Slavkovský štít. V tom istom roku K. Jordan a Janusz Chmelkovski pri zimnom výstupe na Gerlach použili lyže pri nástupe do Velickej doliny. V roku 1908 Matej Zamecki uskutočnil prechod na lyžiach po trase Hala Gasienicowa – Laliové sedlo – Závory – Kôprovské sedlo – Štrbské Pleso. V roku 1911 uskutočnili výstup a zjazd z Kriváňa na lyžiach horský vodca Gašienica Byrcyn a Janusz Borkuwski. V roku 1916 bratia Komarnicki vystúpili na lyžiach na Svišťový štít. Tieto pokusy horolezcov, dobyvateľov hôr boli viac-menej ojedinelé.

V 20. – 30. rokoch minulého storočia začína rozvoj lyžiarskeho športu hlavne zásluhou novej generácie ktorá má bližšie k športu a tiež zlepšením a skvalitnením lyžiarskej výstroje. Lyžovanie sa pomaly zažína rozčleňovať na bežecké a zjazdové, aj keď vtedajšia výstroj, hlavne viazanie umožňovala ju využívať na všetky oblasti.  Pretože v tomto období neboli ešte vybudované vleky a lanovky, nebola medzi lyžiarmi, turistami a horolezcami úzka špecializácia na jednu disciplínu. To znamená, že ten kto vedel dobre behať na lyžiach, vedel dobre aj skákať a zjazdovať. Obdobie II. svetovej vojny znamená ako všade inde stagnáciu vo vývoji lyžovania.

Rozmachu v povojnovom období svedčí aj ten fakt, že lyžiarsku výstroj, lyže, moderné lyžiarske viazanie Kandahár, kovové palice, prienik nových materiálov do oblečenia bolo bežne dostať kúpiť v obchode.

Prvý vlek v Tatrách bol postavený na Štrbskom Plese smerom na Solisko (r.1940), ďalšia výstavba vlekov a lanoviek pokračovala v 50. – 60. rokoch, najväčší rozvoj v 70-tych rokoch.
Výstavbou horských zariadení, vlekov a lanoviek, sa opäť rozvoj lyžovania posunul o krok dopredu.

Lyžovanie sa definitívne rozčleňuje na zjazdové, bežecké a skoky. Zjazdové a bežecké sa delí na rekreačné a pretekové, skoky ostali už len doménou pretekárov.

Zjazdové lyže v tomto období merali cez 2 metre, technika lyžovania bola náročná na fyzickú kondíciu, zjazdovky sa neupravovali, lyžovanie až do 90-rokov stagnovalo a prešľapovalo na mieste. Nová éra sa začína začiatkom 90-tich rokov keď sa všetko doteraz zaužívané úplne zmenilo.  S príchodom revolúcie v konštrukcii lyží, nastupujú nové materiály a hlavne sa úplne mení konštrukcia lyže. Dĺžky sa skracujú, lyže sa rozširujú a dostávajú „piškótový“ takzvaný karvingový tvar. Mení sa metodika výuky lyžovania ako takého, lyžovanie je priateľskejšie, jednoduchšie, skôr sa dosahujú pokroky. Nastupujú nové stroje na úpravu tratí, umelé zasnežovanie zjazdoviek, budujú a rozširujú sa strediská, lyžovanie sa stáva oveľa viac dostupnejším pre široké masy ľudí. Po otvorení hraníc spoznávame lyžovanie aj z druhej, teda alpskej strany. Najčastejšou destináciou Slovenských lyžiarov sa stáva blízke Rakúsko, ale aj Taliansko a Francúzko.  Lyžovanie zase ovládlo svet !

V dnešnej uponáhľanej dobe sa začínajú objavovať aj tienisté stránky tejto masovosti. Strediská sa začínajú prepĺňať, nestíhajú prepravné zariadenia, stúpa kúpischopnosť obyvateľstva a tým aj dostupnosť vybavenia, výstroje. Ľudia začínajú pociťovať určité tlaky s okolia, stiesnenosť ako dôsledky masového športu.

Z tohoto dôvodu v dnešnej dobe sa zjazdový lyžiari začínajú pomaly presúvať či už k bežeckému lyžovaniu alebo k skitouringu. Tieto športy sú smerované do odľahlejší oblastí, kde nie je až tak veľa ľudí, je väčší kľud a pokoj.